Medzinárodný trestný súd má jurisdikciu vo vzťahu k niektorým možným zločinom proti ľudskosti spáchaných na etnickej skupine Rohingov, napriek tomu že Mjanmarsko nie je signatárom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.

Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu (MTS) požiadal súd o rozhodnutie o otázke, či MTS má jurisdikciu vyšetrovať možné zločiny proti ľudskosti, predovšetkým násilné vysťahovanie (deportation), vyše 725 tisíc Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša, ku ktorému dochádza od augusta minulého roka.

Koncom augusta 2017 rohinskí povstalci v Jakchaiskom štáte na severe Mjanmarska zaútočili s nožmi a podomácki vyrobenými bombami na vyše 30 policajných staníc. Mjanmarská armáda následne začala brutálne odvetné opatrenia, ktoré vyústili do masových útekov Rohingov do susedného Bangladéša.

Prvý senát pre prípravné konanie MTS v septembri 2018 rozhodol väčšinou hlasov, že MTS má jurisdikciu nad možným zločinom násilného vysťahovania Rohingov z Mjanmarska do Bangladéša. Toto rozhodnutie senátu pre prípravné konanie je prelomovým rozhodnutím MTS, nakoľko ide o možné zločiny proti ľudskosti spáchané príslušníkmi mjanmarskej armády, pričom však Mjanmarsko nie je členským štátom MTS.

Senát pre prípravné konanie však uviedol, že nakoľko možný zločin násilného vysťahovania má cezhraničný charakter a týka sa aj Bangladéša, ktorý je signatárom Rímskeho štatútu, je tento cezhraničný charakter možných zločinov dostatočným dôvodom pre danosť právomoci MTS.

Sudcovia senátu pre prípravné konanie zároveň uviedli, že MTS má jurisdikciu v súvislosti so situáciou Rohingov aj vo vzťahu k ďalším zločinom proti ľudskosti, ktoré sú uvedené v článku 5 Rímskeho štatútu ako napríklad perzekúcia alebo iné neľudské zaobchádzanie, v prípade ak sa aspoň čiastočne spáchanie takéhoto zločinu proti ľudskosti viaže k územiu Bangladéša.

Hlavná prokurátorka MTS, Fatou Bensouda, v septembri verejne oznámila, že Úrad prokurátora MTS otvára predbežné šetrenie situácie týkajúce sa Rohingov, čo môže mať za následok v konečnom dôsledku vydanie zatykača na konkrétne osoby zodpovedné za možné spáchanie niektorých zločinov proti ľudskosti voči Rohingom.

Je však veľmi nepravdepodobné, ak by aj príslušníci mjanmarskej armády boli uznaní za vinných zo spáchania zločinov proti ľudskosti, že by nakoniec uložený trest aj vykonali. Je známe, že MTS je pri vyšetrovaní závislý na spolupráci s krajinou, v ktorej prišlo k spáchaniu zločinov. Mjanmarsko však nie je členským štátom MTS, neuznalo ho, a teda je nepravdepodobné, že by k akejkoľvek kooperácii mohlo dôjsť. Keďže časť niektorých údajných zločinov proti ľudskosti sa viaže aj k územiu Bangladéša, ktoré je členským štátom MTS, očakáva sa, že pri vyšetrovaní bude MTS poskytnutá súčinnosť práve zo strany Bangladéša.

Viaceré ľudskoprávne organizácie apelujú na Bezpečnostnú radu OSN, ktorá môže situáciu Rohingov v Mjanmarsku postúpiť MTS aj bez toho, aby Mjanmarsko uznalo jurisdikciu MTS a bolo zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Tento postup sa však javí ako čisto teoretická možnosť a to vzhľadom na troch stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, a to USA, Rusko a Čínu, ktoré sa k jurisdikcii MTS nepripojili, pričom navyše Čína má strategické a ekonomické záujmy v Mjanmarsku.

 

Zdroje

Hölzl, V.: Rohingya genocide: Will Myanmar generals face ICC justice?, DW, 11. september 2018 (https://www.dw.com/en/rohingya-genocide-will-myanmar-generals-face-icc-justice/a-45450020).

ICC: ICC Pretrial Chamber I rules that the Court may exercise jurisdiction over the alleged deportation of the Rohingya people from Myanmar to Bangladesh, ICC Press Release 6.september 2018 (https://www.icc-cpi.int/Pages/item.aspx?name=pr1403).

Sterling, T.: International Criminal Court says it has jurisdiction over alleged crimes against Rohingya, Reuters, 6. september 2018 (https://www.reuters.com/article/us-myanmar-rohingya-icc/international-criminal-court-says-it-has-jurisdiction-over-alleged-crimes-against-rohingya-idUSKCN1LM23H).

 

Fotografie

[1] Mjanmarsko, autor: dany13, www.flickr.com, 4. Apríl 2012, CC BY 2.0