Mikuláš, Mikuláš, čo v tom vreci máš... alebo skôr: ktože ti ho pomáha niesť?

Lucia Krajčovicová

Nie milí čitatelia, nemusíte sa obávať, žeby tento príspevok mal za cieľ oprášiť detské riekanky či poskytnúť návod, ako si ľahko a rýchlo ušiť mikulášsku čižmičku tak, aby sa do nej zmestilo čo najviac sladkostí. Aj keď v našich zemepisných šírkach si na Mikuláša musíme ešte pár týždňov počkať, do Holandska ako každý rok prišiel vo veľkom štýle. Zo Španielska a na lodi, presne podľa legendy. Až do 5. decembra sa bude túlať po krajine, kým nezačne rozdávať darčeky. A ako každý rok sa okolo jeho príchodu rozpútala vášnivá debata, ktorá sa točí okolo Mikulášovho pomocníka Čierneho Petra.  

Čierny Peter (Zwarte Piet) je pravá ruka Mikuláša (Sinterklaas), ktorá doručuje darčeky dole komínom. Keďže tento akrobatický počin sa nezaobíde bez vedľajších efektov, má Čierny Peter tmavú farbu pleti (zašpinil sa od sadzí). Ďalej ho charakterizujú kučeravé vlasy, farebný  historický kostým (odkazuje na tradíciu stredovekých bardov), veľké zlaté náušnice, surinamský prízvuk a infantilné ukričané správanie.

A práve takéto stvárnenie Čierneho Petra je kameňom úrazu. Odporcovia argumentujú, že ju symbolom otroctva a kolonializmu a prejavom rasizmu. Bohatí Holanďania si totiž v časoch najväčšej koloniálnej slávy zvykli najímať černochov ako sluhov. Fakt, že si belosi namaľujú tvár načierno a nasadia afro parochňu vraj posilňuje negatívne stereotypy.

A tak sa pred niekoľkými rokmi rozpútal boj o Čierneho Petra s vyhrotenými emóciami na oboch stranách. Pre zahraničného pozorovateľa je nutné zdôrazniť, že oslava Mikuláša je národným sviatkom porovnateľným s oslavou narodenín kráľa (Koningsdag) a postavy Mikuláša a Čierneho Petra sú podobne kultové ako kráľovská rodina. Mikuláša a jeho sprievod vítajú plné námestia (tento rok v Goude to bolo 25 000 ľudí). Jeho príchod, ktorý pripadá na prvú sobotu po svätom Martinovi, je od 1952 každoročne vysielaný národnou televíziou. Aj keď sa osláv zúčastňujú predovšetkým deti, patrične si to užívajú aj dospelí.

Nerozlúštiteľná hádanka? Aspoň pre Holanďanov určite.

Spor medzi zástancami a odporcami Čierneho Petra eskaloval až tak, že sa dostal pred súdy. Najvyšší správny súd však v stredu 12.11.2014 rozhodol, že primátor Amsterdamu, ktorý povolil účasť Čierneho Petra na minuloročných oslavách (v júli 2013 dostal od nižšieho súdu 6 týždňov na rozmyslenie, či Čierny Peter posilňuje negatívne stereotypy), nemohol posúdiť, či to spôsobí porušenie základných práv. Zrušenie akcie by sa dalo ospravedlniť len ak by vznikla hrozba pre verejný poriadok, ale argument o údajnom rasistickom charaktere zhromaždenia nie je dostatočný. A na margo toho, či sa jedná o porušenie zákazu diskriminácie a práva na ochranu rodinného života sa súd vyjadriť odmietol.

Politickí predstavitelia sú zdá sa v tejto otázke vzácne jednotní, Čierny Peter je podľa nich len neškodnou postavičkou a neoddeliteľnou súčasťou detských osláv. Keď dostal ministerský predseda Mark Rutte na tohtoročnom nukleárnom summite otázku ohľadom Čierneho Petra, len sucho skonštatoval, že je čierny a na tom on nemôže nič zmeniť. Podľa Rutteho je to stará tradícia a nejde o zeleného alebo hnedého Petra. Keby ho mal hrať on, jednoducho by si namaľoval tvár načierno. Geert Wilders dokonca navrhol nemeniteľnosť farby pleti Čierneho Petra vložiť do zákona.

Medzinárodné spoločenstvo však túto tradíciu ostro kritizuje. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva dokonca poveril pracovnú skupinu pre práva ľudí afrického pôvodu na čele s Verene Shepherd, aby situáciu prešetrila. Tá dospela ešte v roku 2013 k záveru, že situácia prispieva k šíreniu netolerancie a rasizmu. Vláda odpovedala uistením, že zákaz diskriminácie zakotvený v prvom článku ústavy býva zodpovedne aplikovaný a zdôraznila oddanosť boju proti diskriminácii na všetkých frontoch.

Názory medzi samotnými obyvateľmi sa rôznia. Najsilnejším argumentom je zástancov je úcta k tradícii (áno, aj napriek liberálnemu imidžu v zahraničí sú Holanďania dosť konzervatívni) a fakt, že sa jedná o detský sviatok. Podľa niektorých rodičov vraj deti vôbec nevnímajú žiadny rasistický rozmer, naopak, vidia to ako vhodnú príležitosť pre vysvetlenie pravidiel fungovania multikultúrnej spoločnosti. A navyše nechcú, aby ich deti prišli o zábavu a zvyky, v ktorých oni vyrastali. Odporcom vadí predovšetkým maľovanie tváre na čierno a stereotypizácia s tým spojená. Ani obyvatelia afrického pôvodu nie sú v tejto otázke jednotní. Zatiaľ čo niektorí dlhé roky hrávajú Čierneho Petra, iných to uráža. Z osobnej skúsenosti (založenej na 5-ročnom štúdiu holandčiny a 5-mesačnom študijnom pobyte v Leidene) sa mi zdá, že oslava Mikuláša je rodinným sviatkom, ktorý a priori nechce byť politickou manifestáciou vôbec ničoho a prípadné zrušenie účasti Čierneho Petra na oslavách by ešte viac polarizovalo spoločnosť. Proti argumentu, že Zwarte Piet sa teší širokej podpore (91% obyvateľov odmieta, že by jeho účinkovanie bolo rasistické a petícia na jeho podporu získala na Facebook-u za dva dni 2 milóny likov) by sa síce dalo namietať potrebou ochrany diskriminovaných menšín, tie však majú všetky svoje práva v Holandsku chránené.