Vo februári 2019 uplynie funkčné obdobie 9 z 13 sudcov Ústavného súdu SR. Slovensko tak stojí pravdepodobne pred najväčšou politickou výzvou roku. Ako vybrať najvhodnejších odborníkov, ktorí budú najbližších 12 rokov dohliadať na ústavnosť na Slovensku?

Aktuálny spôsob voľby ústavných sudcov

Podľa aktuálneho znenia Ústavy Slovenskej republiky sa sudcom Ústavného súdu môže stať občan SR, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len NRSR), dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Osoby oprávnené navrhovať kandidátov najskôr predložia svoje návrhy NRSR, ktorá preverí, či tieto osoby spĺňajú stanovené podmienky pre kandidatúru. Následne z navrhnutých kandidátov vyberie nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (minimálne však 39 hlasov) dvojnásobný počet kandidátov ako je volených sudcov a predloží ich prezidentovi. Ten si z predložených kandidátov vyberie a vymenuje tak nových sudcov Ústavného súdu.

V tomto bode tak povstáva otázka, či je takto nastavený systém voľby ústavných sudcov postačujúci alebo sa pred nastávajúcou „super-voľbou“ vyžaduje systém nový? Medzi verejnosťou i odborníkmi panuje názor, že zmena je nevyhnutná. Toto presvedčenie pramení zo skúseností z minulosti, keď niektorí novo-menovaní sudcovia boli považovaní za osoby kontroverzné a vyvolali v spoločnosti búrlivé debaty.

Príčinou pochybností o sudcoch Ústavného sudcoch bolo hneď niekoľko. Tak napríklad, v roku 2014 boli za nových sudcov košického súdu zvolení notár či sudca krajského súdu. Skúsenosti týchto osôb v oblasti ústavného práva boli minimálne otázne a argument, že ústavnoprávni odborníci sa jednoducho nenašli nebol relevantným, keďže medzi navrhnutými kandidátmi boli napríklad bývalý predseda Ústavného súdu ČSFR či docent ústavného práva.

Za ďalšou často používanou výčitkou existujúceho systému voľby ústavných sudcov je skutočnosť, že do týchto funkcii sú presadzovaní členovia aktuálne vládnucich strán. Táto skutočnosť tak značne oslabuje dôveryhodnosť strážcu Ústavy SR. Ako príklad možno uviesť voľbu sudcov v roku 2015, kedy sa na súde uprázdnilo jedno miesto. Prezidentovi boli predložení dvaja kandidáti, pričom obaja z nich boli členovia vtedy vládnucej strany SMER-SD.

Zmena voľby ústavných sudcov je teda na Slovensku naozaj žiaduca. Ako sa však ukazuje v posledných dňoch, medzi politickými lídrami nepanuje konsenzus o novej podobe spôsobu volieb ústavných sudcov. Medzi akými alternatívami sa politici rozhodujú?

Navrhované alternatívy

V novembri 2017 sa uskutočnila pod taktovkou združenia VIA IURIS konferencia s názvom Výber ústavných sudcov, na ktorej vystúpili odborníci z rôznych oblastí. Jedným z nich bol i právnik VIA IURIS Peter Wilfling, ktorý vo svojom príspevku identifikoval tri možné modely výberu ústavných sudcov.

  1. Kvalifikovaná väčšina

Ako už bolo spomenuté vyššie, v súčasnej dobe NRSR rozhoduje o kandidátoch, ktorí budú predložení prezidentovi, väčšinou prítomných poslancov, pričom minimálny počet hlasov je 39. Podľa tohoto modelu by sa prostá väčšina zmenila na kvalifikovanú väčšinu, pričom túto zmenu odporúča vo svojom stanovisku č. 877/2017 i Benátska komisia. Kvalifikovaná väčšina by v ideálnom prípade mala byť tvorená trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov (tj. aspoň 90 poslancov), čo by však mohlo byť značne komplikované. Preto tento návrh ďalej ráta so zavedením antiblokačného mechanizmu, ktorí by upravoval postup v prípade, že by sa poslanci nevedeli zhodnúť na kandidátoch. Ak by tento model nezískal dostatočnú politickú podporu, odporúča sa, aby sa súčasná prostá väčšina zvýšila aspoň na nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov (tj. 76 hlasov) a čiastočne sa tak zabránilo dosadzovaniu sudcov vládnucimi stranami.

  1. Tretinový model

Podľa tohoto modelu by tretinu ústavných sudcov volil parlament, tretinu sudcov by menoval prezident a tretinu sudcov by volila Súdna rada SR. Pri tomto modeli je problematický fakt, že Súdna rada nie je priamo volená občanmi, chýba jej teda priama demokratická legitimita. Zároveň je otázne, ako by boli zvolení sudcovia rozdeľovaní do senátov tak, aby nevznikol napríklad „prezidentský senát“ , kde by boli všetci sudcovia vybratí prezidentom.

  1. Český model

Posledným z navrhovaných alternatív je tzv. český model, podľa ktorého prezident republiky menuje ústavných sudcov, avšak až po ich schválení v parlamente (v prípade Českej republiky tento súhlas udeľuje Senát ČR).

O tom, ktorý model si Slovensko vyberie a či vôbec to bude jeden z tých, ktoré boli práve predstavené, sa vedú vyčerpávajúce debaty nie len medzi právnikmi, ale i politikmi. Vláda sa nakoniec uchýlila k najmenej kontroverznejšiemu modelu, keď predstavila návrh, podľa ktorého by NRSR mala v najbližších voľbách sudcov Ústavného súdu schvaľovať kandidátov kvalifikovanou väčšinou všetkých poslancov (teda 76 hlasov). Vládny návrh bol postúpený do NRSR a v najbližších dňoch bude návrh na zmenu Ústavy prerokovaný. Na to, aby boli sudcovia Ústavného súdu volení „po novom“, sa však vyžaduje ústavná väčšina a Slovensko tak netrpezlivo čaká, či sa vládnej koalícii podarí získať v parlamente potrebnú väčšinu.

Nové požiadavky na osobu sudcu

Na okraj podotýkame, že v súčasnosti sa nejedná len o zmenu spôsobu voľby sudcov Ústavného súdu, ale poslanci sa zaoberajú i novými podmienkami, ktoré by mali byť na osoby sudcov kladené. Podľa predloženého vládneho návrhu by malo byť priamo v Ústave zakotvené, že ústavní sudcovia musia byť bezúhonnými, v odbore práva všeobecne uznávanými osobnosťami a ich doterajší život by mal dávať záruku, že budú svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Zároveň sa zvažuje, že súčasná minimálna veková hranica bude zvýšená zo 40 rokov na 45 rokov.

Záver

Na záver možno konštatovať, že predstavený návrh zmien v ústavnom súdnictve je stále len návrhom a poslanci stále môžu predkladať pozmeňujúce návrhy. V tomto bode nám zostáva len dúfať, že politickým predstaviteľom sa podarí prijať zmeny, vďaka ktorým budú zvolení rešpektovaní, dôveryhodní a nezávislí sudcovia Ústavného súdu SR.


Zdroje

VIA IURIS, 2018. Výber ústavných sudcov. (https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2018/05/2018-Vyber-ustavnych-sudcov-zbornik.pdf).

SME.sk, 13. septembra 2018. Právnici kritizujú vládny návrh na zmenu voľby ústavných sudcov. (https://domov.sme.sk/c/20913232/pravnici-kritizuju-vladny-navrh-na-zmenu-volby-ustavnych-sudcov.html#ixzz5U2Yy2p4O).

Fotografie

 

Ústavný súd, Wikimedia commons, public domain.